KOPI Trenažér testov AOCP štatistika

Depozitár

Depozitár má spoločný základ s Depositum a pochádza z latinčiny. Z rímskeho súkromného práva odvodená reálna zmluva, dohoda na základe ktorej ukladateľ (deponent) odovzdával uschovávateľovi (depozitárovi) nezastupiteľnú, ale hnuteľnú vec určenú individuálnymi znakmi, aby ju opatroval pred ukladateľa.    

  1.    Osoba preberajúca predmet do depozitu t.j. do úschovy.
  2.    Priestor na uloženie depozít. Napr. kníh v knižniciach a na trvale uloženie zbierkových

predmetov v múzeách a galériách, odkiaľ sa umiestňujú dostali v expozícii alebo na dočasne výstavy. Depozitár nie je prístupný verejnosti, musí spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany fondov pred poškodením a nepriaznivými vplyvmi.

  1.   Inštitúcia, ktorá prijíma do úschovy hnuteľné veci (umelecké diela, peniaze, cenné papiere, šperky a pod.)
  2.   Agent, ktorého hlavou úlohou je evidovať (priamo alebo nepriamo) cenné papiere. Depozitár tiež môže konať ako registrátor.

Pozrite tiež: registrátor