Investície do dlhopisov, najmä do korporátnych (firemných) dlhopisov sú na Slovensku pomerne populárne.
Odhaduje sa, že Slováci majú v takýchto dlhopisoch viac ako 3 miliardy EUR. Preto nebude na škodu zopakovať si, ako sa zdaňujú výnosy z investícií do dlhopisov. Budeme riešiť len fyzické osoby – nepodnikateľov, keďže právnické osoby majú svojich účtovníkov a daňových poradcov.
Rozlíšime dva základné prípady:
1. Kúpa dlhopisu a jeho držba do splatnosti (teda ho kúpim a nepredám, počkám si na jeho splatnosť)
2. Kúpa dlhopisu a jeho predaj pred splatnosťou
Najprv si vysvetlíme niektoré základné pojmy:
emitent: je ten, kto vydáva dlhopisCenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitent)..., teda dlhuje peniaze investorovi
menovitá hodnotapeňažná suma, na ktorú cenný papier znie. Pozrite tiež: trhová hodnota dlhopisu: je dlžná suma, teda túto sumu sa zaväzuje zaplatiť emitent investorovi v deň splatnosti dlhopisu
kupón: priebežne vyplácaný výnos dlhopisu, vyjadrený v percentách menovitej hodnoty
Menovitá hodnota dlhopisu je väčšinou okrúhla suma, napríklad 1000 EUR, 10.000 EUR alebo dokonca 100.000 EUR. Kupón je väčšinou vyplácaný raz ročne, niekedy raz za polrok alebo raz za štvťrok. Je bežné, že kupóny sú vo výške 4 až 8% z menovitej hodnoty.
Príklad:
menovitá hodnota dlhopisu: 10.000 EUR
kupón: 6% p.a., vyplácaný dvakrát ročne, 1. júna a 1. decembra
Koľko a kedy dostanem? Keďže 6% zo sumy 10.000 EUR je 600 EUR, tak ročne dostanem práve túto sumu, ale vypláca sa polročne, takže 1.júna dostanem 300 EUR a 1.decembra tiež 300 EUR (obe sumy sú uvedené pred zdanením).
Kupón dlhopisu je nespochybniteľne príjem, ktorý mi pristane na účte a teda je potrebné ho zdaniť. Zdaňovanie kupónov z dlhopisov je však rozdielne podľa toho, kto vydal dlhopis.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Ak investujete do dlhopisov, zvažujte spôsob výplaty ich výnosu
Tento prípad je v istom zmysle najjednoduchší, lebo v tomto prípade je emitent povinný zraziť daň z vyplateného výnosu (kupónu) a tým je daňová povinnosť vysporiadaná, nie je potrebné takýto príjem ani uvádzať v daňovom priznaní. Sadzba je 19% bez ohľadu na výšku príjmu. Takže v príklade, ktorý uvádzame vyššie, by zo sumy 300 EUR zrazil emitent 19%, čo je 57 EUR a majiteľ dlhopisu dostane na účet 243 EUR. Zdravotné odvody sa z takéhoto príjmu neplatia, keďže nejde o zárobkovú činnosť v zmysle paragrafu 10b Zákona o zdravotnom poistení.
V tomto prípade emitent vyplatí výnos buď v hrubom (teda nezrazí nič) alebo zrazí daň, ktorá je príjmom štátu, kde má emitent sídlo. Logicky je preto potrebné zahrnúť takýto príjem do daňového priznania, konkrétne ide o príjem podľa paragrafu 7, odsek 1, písmeno a) Zákona o dani z príjmov (“úroky a ostatné výnosy z cenných papierov”). Takže si nájdete v daňovom priznaní príslušnú kolónku a tam vpíšete sumu kupónu, v hrubom. Ak nebola v zahraničí zrazená žiadna daň, tak efektívne zdaníme príslušnú čiastku sadzbou 19% (platí pre celý paragraf 7).
Ak bola v zahraničí zrazená daň, tak sa musíme pozrieť na to, či máme s príslušnou krajinou uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak áno, tak je možné započítať daň zaplatenú v zahraničí na daňovú povinnosť v Slovenskej republike. Konkrétne, ak z hrubej sumy 300 EUR emitent zrazil 15%, t.j. 45 EUR a 19% z 300 EUR je 57 EUR, tak z tohto konkrétneho príjmu nám vyplynie nedoplatok 12 EUR.
Opäť platí, že takýto príjem nepodlieha zdravotným odvodom.
Štátne dlhopisy majú osobitné postavenie pri zdaňovaní, nakoľko sú definované osobitným písmenkom h zákona, konkrétne ide o paragraf 7, odsek 1, písmeno h) Zákona o dani z príjmov (“výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok). Ak ide o slovenské štátne dlhopisy, tak sa nezrazí žiadna daň, ani v prípade fyzickej osoby a je potrebné podať daňové priznanie. V prípade zahraničných štátnych dlhopisov postupujeme tak, ako v bode 1.2, teda do daňového priznania uvádzame hrubú sumu a ak existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi touto krajinou a Slovenskou republikou, tak započítame daň zaplatenú v zahraničí opäť podľa princípu uvedeného v bode 1.2.
To, čo je odlišné pri kupónoch zo štátnych dlhopisov, je to, že nie sú oslobodené od zdravotných odvodov. Takže okrem samotnej dane zaplatí investor ešte aj zdravotný odvod vo výške 14%. Toto je jeden z hlavných dôvodov spolu s nízkym výnosom, prečo štátne dlhopisy nie sú pre drobných investorov lákavou investičnou alternatívou.
Na toto niektorí ľudia zabúdajú, lebo si myslia, že “ziskom” sú pre nich len vyplácané výnosy, kupóny a toto je suma, ktorú na začiatku investovali a tá sa im len vrátila. Nie vždy to tak je. Predstavme si, že kúpime dlhopis, ktorý vypláca kupón 5% p.a. a má menovitú hodnotu 10.000 EUR. My ho však kúpime za 9.600 EUR. Rozdiel medzi menovitou hodnotou a kúpnou cenou musíme takisto zdaniť, v našom prípade ide o sumu 400 EUR (10.000 – 9.600). Ak kúpime dlhopis za menovitú hodnotu alebo dokonca za vyššiu sumu, tak zdaňujeme len kupóny a pri splatnosti nevzniká daňová povinnosť.
Osobitnou kapitolou sú tzv. “zerobondy” alebo bezkupónové dlhopisy, ktoré nevyplácajú žiadny kupón, tie sú obvykle predávané hlboko pod menovitú hodnotu. Takže napríklad ich kúpim v roku 2018 za 8.000 EUR, splatné sú v roku 2023, keď dostanem menovitú hodnotu 10.000 EUR. V prípade takéhoto, teda bezkupónového dlhopisu nemám žiadne príjmy v rokoch 2018 až 2022 a v roku 2023 mi príde 10.000 EUR (samozrejme, ak emitent nezbankrotuje). A teda až v roku 2023 mám zdaniteľný príjem, ktorý musím uviesť v daňovom priznaní, konkrétne 2.000 EUR (rozdiel medzi 10.000 a 8.000). Príjem zo splatenia menovitej hodnoty je stále príjem z kapitálového majetku, takže bez ohľadu na výšku splatnej sumy platí sadzba 19%.
Nepríjemné je, že ak vznikne daňová povinnosť vyplývajúca zo splatenia menovitej hodnoty, tak sa musí zaplatiť aj zdravotný odvod vo výške 14%. Ak ide o dlhopis, ktorý je obchodovaný na niektorej burze a držím ho dlhšie ako rok, je lepšie ho v takom prípade predať pred splatnosťou, lebo v takom prípade je predaj oslobodený od dane (podľa paragrafu 9 Zákona o dani z príjmov).
Upozornenie: pri príjmoch z držby (kupóny, splatenie menovitej hodnoty dlhopisu) si nemôžem uplatniť žiadne výdavky, okrem povinne plateného poistného (zdravotné odvody).
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Sú bezpečné dlhopisy naozaj bezpečné? Alebo počuli ste už o úrokovom riziku?
Ak dlhopis predávam pred splatnosťou, tak si musím všímať tri veci:
1. aká je predajná cena v porovnaní s obstarávacou cenou
2. či je dlhopis obchodovaný na regulovanom trhu (burze)
3. aký čas uplynul od nákupu dlhopisu po jeho predaj
Samozrejme, nesmieme zabúdať, že počas doby, kým ho vlastníme, dostávame kupóny a tie zdaňujeme podľa toho, čo je uvedené vyššie.
V prípade predaja dlhopisu pred splatnosťou sa dostávame do iného paragrafu, konkrétne paragrafu 8, odsek 1, písmeno e) (“príjmy z prevodu cenných papierov”).
A teraz ku trom bodom uvedeným vyššie:
Ak je predajná cena dlhopisu nižšia alebo rovnaká ako jeho obstarávacia cena (pričom zohľadňujem aj poplatky pri nákupe a predaji, paragraf 8 to umožňuje!), nevzniká daňová povinnosť bez ohľadu na ďalšie dva body.
Ak je predajná cena dlhopisu vyššia ako jeho obstarávacia cena a zároveň dlhopis nie je obchodovaný na regulovanom trhu, zaplatím z rozdielu týchto dvoch cien progresívnu daň (teda 19 až 25%, podľa celkových príjmov daňovníka) a ešte aj zdravotné odvody vo výške 14%! To isté platí aj v prípade, ak je dlhopis prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, ale medzi nadobudnutím a predajom dlhopisu neuplynula doba dlhšia ako jeden rok. Tieto prípady sú z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia najhoršie.
A napokon ostáva prípad, keď je predajná cena dlhopisu vyššia ako jeho obstarávacia cena, dlhopis je obchodovaný na regulovanom trhu a medzi nadobudnutím a predajom uplynul viac ako rok. V tom prípade ide o príjem oslobodený od dane podľa paragrafu 9, odsek 1, písmeno k). Aby to nebolo také jednoduché, musí ešte uplynúť viac ako rok aj od prijatia tohto cenného papiera na regulovaný trh a jeho predajom.
Na záver: ak sa vám to zdá zložité, tak je to bohužiaľ dané tým, že zákon je nesúrodý: ekonomicky podobné druhy príjmov zdaňuje úplne odlišne a nekoncepčným prvkom sú aj zdravotné odvody, ktoré niekde sú, niekde nie sú… (ideálne by bolo, keby neboli nikde, je to vo svete nevídané, aby sa z takýchto príjmov platili aj zdravotné odvody).
RNDr. Miron Zelina, CSc., podpredseda Výkonného výboru AOCP
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Novinky v zdaňovaní investícií: Aktuálne zmeny zákona o dani z príjmov týkajúce sa zdaňovania cenných papierov
