Stock picking alebo radšej akciové fondy?
V živote máte vždy „niečo za niečo“. Alebo sa to dá povedať aj tak, že každá minca má vždy dve strany. Pri rozhodovaní sa či si vybrať pri investovaní cestu výberu konkrétnych spoločností (teda priamy nákup akcií konkrétnych spoločností – tzv. stock picking), alebo zvoliť cestu investovania cez fondy, riešite 3 základne otázky.
Prvou z nich je, kto bude spravovať Vaše investície? Máte dostatok času, znalostí a skúseností, že si na to trúfate sám alebo správu radšej zveríte odborníkom, ktorí sa tomu venujú profesionálne? Druhou otázkou je, aké možnosti diverzifikácie Vám zvolená správa(Custody) Úschova a správa subjektom povereným vykonávať tieto činnosti, ako i činnosti týkajúce sa cenných papierov a iných finančných nástrojov, ktorých majiteľom je tretia strana.... Vašich aktív umožňuje? A treťou otázkou je celková výška nákladov na správu Vašej finančnej rezervy.
Mnoho investorov otázku nákladov buď nerieši vôbec, alebo jej nepripisuje dostatočnú váhu. A to je škoda pretože náklady, ktoré musíte vynaložiť na zabezpečenie Vášho zhodnotenia, Vám znižujú konečný výnos (zisk), ktorý svojim investovaním dosiahnete. Čo sa nákladov týka, zdalo by sa, že tu je situácia jasná. Jednoducho si spočítam všetky poplatky, ktoré v procese investovania musím zaplatiť protistranám (poplatok pre o.c.p. za sprostredkovanie nákupu/ predaja, poplatok za vedenie účtu, poplatok správcovi fondu, poplatok depozitára fondu, tzv. predajný poplatok čiže vstupno-výstupný poplatok pri investícii do fondu, príp. aj ďalšie). No popravde do nákladov na investovanie by som mal zahrnúť aj iné náklady, napr. náklady na môj čas, ktorý tomu budem musieť venovať a pod. A ocenenie týchto nákladov je pochopiteľne už oveľa komplikovanejšie.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť III.)
Ako som svoju vlastnú maticu odpovedí na uvedené 3 otázky vyriešil ja osobne v praxi?
Ako som už uviedol, otázku celkových nákladov považujem za veľmi podstatnú. Tým, že oblasti investovania som sa venoval denne pri svojej práci, moje dodatočné časové náklady na osobné investovanie neboli nijak významné, čiže som sa prikláňal k alternatíve, že svoje portfólio si budem spravovať sám, aby som minimalizoval poplatky tretích strán.
No najmä v mojich začiatkoch, čiže v deväťdesiatych rokoch, som mal problém s vyriešením odpovede na druhú otázku a tou je možnosť diverzifikácie portfólia. V tom čase neexistovali také možnosti v oblasti IT akými disponujeme dnes (obchodné platformy, indexové ETF, atď.) a moje priame nákupy akcií sa obmedzovali len na nákupy na domácom trhu. Čo samozrejme neumožňovalo požadovanú diverzifikáciu môjho portfólia. Okrem toho, diverzifikácii nepomáhala ani samotná výška mojich finančných rezerv. Keďže tie som prakticky len začal tvoriť, logicky ešte neboli dostatočne vysoké. Keďže diverzifikáciu považujem tiež za veľmi podstatnú a pri svojich investíciách ju využívam prakticky od úplného začiatku (už pri investovaní v rámci I. vlny Kupónovej privatizácie sme ju uplatnili ako rodina), svoju dilemu som vyriešil nasledovne.
Využijem diverzifikáciu a zároveň svoju profesiu na to, aby som celkové náklady znížil. V praxi to znamenalo, že časť financií určených na investovanie som investoval do aktívne riadených akciových fondov, ktorých podkladové aktíva tvorili zahraničné spoločnosti a časť financií som postupne investoval do nákupu akcií domácich spoločností obchodovaných na domácej burze. Túto stratégiu uplatňujem prakticky až dodnes s tým rozdielom, že využívam vysoko efektívne finančné nástroje umožňujúce vysokú diverzifikáciu pri extrémne nízkych nákladoch.
Aktívne riadené fondy som jednoducho nahradil indexovými ETF. V tejto súvislosti len drobná poznámka týkajúca sa aktívne riadených fondov. Napriek nesporným výhodám diverzifikácie a nákladov pri indexových ETF, som presvedčený, že aktívne riadené fondy majú stále svoje miesto a význam, dokonca by som povedal, že ich existencia je až nevyhnutnosťou pre stabilitu a dobre fungovanie finančných trhov ako takých. A určite majú zmysel a význam aj pre mnohých investorov, preto je nanajvýš dobré, že ich tu stále máme a verím, že tak bude aj naďalej. O dôvodoch môjho postoja k tejto téme ale snáď až niekedy nabudúce.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Základné piliere systému ochrany investorov na kapitálovom trhu
Aké boli moje prvé skúsenosti a výsledky s investovaním prostredníctvom akciových fondov?
Investoval som do nich niekoľko rokov, pričom sa jednalo o mix jednorazovej investície s pravidelným investovaním. Vybral som si aktívne riadené akciové fondy domácich aj zahraničných správcov. Tým domácim, bola správcovská spoločnosť významnej banky, ktorá pôsobí dodnes (tak ako v tomto prípade, ani v ďalších však názvy konkrétnych spoločností uvádzať nebudem).
Pokiaľ ide o zahraničného správcu, vybral som si fondy hneď viacerých správcov. Výsledkom mojich investícií boli vo väčšine prípadov (fondov) straty. Príčinou strát bol mix subjektívnych a objektívnych faktorov. Niektoré investície som uzatvoril príliš skoro, iné naopak až príliš neskoro.
Napríklad jedna investícia prostredníctvom domáceho správcu mi priniesla stratu presahujúcu 10 % mojej investície z dôvodu, že predaj som realizoval príliš krátko po krachu tzv. dot.com bubliny v roku 2000. Moju stratu ovplyvnilo aj kurzové riziko vyplývajúce z faktu, že tento fond bol vedený v USD. Pre vlastné uspokojenie môžem povedať, že peniaze z predaja som len presunul do nákupu iných akcií, ktoré mi možno (a možno nie, to už fakt neviem identifikovať), priniesli následne vyšší výnos, ako keby som ich nechal naďalej v danom fonde.
Iný príbeh, aj keď podobné výsledky, som zaznamenal pri fondoch jedného zahraničného správcu. Predaj som realizoval neskoro, aj keď našťastie podstatne skôr, než by som prišiel prakticky o celú investovanú sumu, ako sa to stalo mnohým iným investorom do fondov daného správcu. Napriek nie práve lichotivým výsledkom, za ktoré si ale čiastočne môžem aj ja sám, som na možnosť využitia externej správy svojich aktív nezanevrel. Len som si v praxi overil, že vždy je niečo za niečo a s rizikom je potrebné vždy počítať. Našťastie, riziko je možné pri investovaní riadiť diverzifikáciou.
Aj táto skúsenosť ma utvrdila v tom, že pri investovaní je nevyhnutné myslieť aj na jedno zo základných rizík investovania, a tým je riziko protistrany resp. reputačné riziko. V jednoduchosti ide o riziko subjektu, prostredníctvom ktorého realizujete svoju investíciu. Môžete mať totiž vo Vašom portfóliu len tie najlepšie investície, ktoré na trhu sú, no aj tak existuje riziko, že budete mať stratu, ak zanedbáte riziko Vašej protistrany. Daná spoločnosť môže skrachovať alebo Vás prosto okradne. Áno, aj to sa v bežnom živote stáva. Ale neľakajte sa, existujú nástroje a spôsoby ako toto riziko výrazne eliminovať. Len o nich musíte vedieť a využiť ich aj v praxi.
Ako teda ochrániť svoje investície pred takýmto druhom rizika?
Jednoduchá rada znie – vyberajte si takú protistranu, teda spoločnosť cez ktorú investujete, ktorá zabezpečuje najvyšší stupeň možnej ochrany pred jej zlyhaním. Ako ju nájsť? Relatívne jednoducho. V prvom rade by malo ísť o spoločnosť, ktorá je na svoju činnosť licencovaná (napr. v SR Národnou bankou Slovenska), spadá pod reguláciu a dohľad NBS a je napr. povinne zúčastnená na ochrane svojich klientov cez Garančný fondFond, ktorý kompenzuje účastníkov, ktorí nepochybili za straty, ktoré utrpia v prípade, ak si jeden alebo viacerí účastníci nesplnia svoje záväzky. investícií (alebo obdobnú schému/fond v zahraničí).
Garančný fond investícii je fond zriadený zákonom a slúži na výplatu náhrad v prípade nedostupného klientskeho majetku vedeného na účtoch klientov jeho účastníkov. Povinnými účastníkmi GFI sú banky, obchodníci s cennými papiermi a správcovské spoločnosti poskytujúce individuálnu správu majetku. GFI kryje nedostupný klientsky majetok až do výšky 50 tis. Eur pre jedného klienta, ktorý je klientom účastníka GFI – teda spoločnosti, ktorá je prispievateľom do GFI.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Garančný fond investícií – dôležitý kameň v mozaike ochrany klienta
Viete prečo letecké spoločnosti prepravia ročne miliardy cestujúcich a tento počet medziročne (s výnimkou covidových rokov) rastie? Áno, dôvodom je určite rastúci počet obyvateľov planéty a najmä znižujúce sa náklady, a teda zlepšujúca sa dostupnosť. No jedným z hlavných determinantov je určite aj bezpečnosť leteckej prepravy.
Som si istý, že ak by padlo čo i len jedno lietadlo zo sto, nebodaj ešte častejšie, tak záujem o cestovanie lietadlom by dramaticky poklesol. A práve z dôvodu maximálnej snahy o maximálnu bezpečnosť leteckej dopravy, je každá nehoda podrobená veľmi detailnému skúmaniu príčin, aby sa následne prijali opatrenia, ktoré znížia budúce riziká.
Niečo veľmi podobné sa deje aj v oblasti regulácie finančných trhov. Zámerom a cieľom regulácie je zabezpečiť čo možno najvyššiu mieru ochrany investorov. Áno, napriek tejto snahe nie je možné garantovať absolútnu, teda 100% ochranu, a podobne ako v leteckej doprave sa môže a bohužiaľ aj občas stane, letecké nešťastie. No faktom ostáva, že bezpečnosť „cestujúcich“ v oblasti investícii sa tiež zvyšuje. Na rozdiel od leteckej dopravy je však dôležité, aby ste si našli lietadlo, ktoré spĺňa všetky prísne štandardy a nesadli na lep každej lákavej ponuke od kohokoľvek.
S výberom Vašej protistrany, teda finančnej inštitúcie, cez ktorú budete realizovať Vaše investície, je to podobné ako s výberom partnera. Veľmi dôležité je dobre si vybrať hneď na začiatku, vyhnete sa tým množstvu problémov v budúcnosti. Jednoducho oplatí sa Vám hneď na začiatku celého procesu investovať Váš čas a námahu na to, aby ste si tak povediac „preklepli“ Vašu protistranu. Či sa jedná o zavedenú spoločnosť, ktorá je licencovaná na to čo ponúka, či je zapojená do ochrany svojich klientov, kým je dohliadaná atď. V dnešnej dobe sa všetky tieto informácie dajú v celku ľahko dohľadať cez internet príp. overiť priamo v NBS, alebo aj cez iné organizácie ako napr. AOCP.
Ja osobne, keďže som od začiatku pracoval v tejto oblasti, mal som to samozrejme o niečo jednoduchšie, nakoľko som disponoval vedomosťami o aktuálnom systéme ochrany a zároveň som väčšinu svojich protistrán poznal cez osobné kontakty. Takže doposiaľ, snáď len s výnimkou toho jedného prípadu zahraničného správcu, myslím že to bol správca fondov z Luxemburska (aj tak ma prekvapilo, že v jednotnej EU sú možné aj takéto prípady), som už nemal žiadny problém súvisiaci s rizikom protistrany. A to som za tie roky riešil viac krát presun svojich majetkových účtov na iné subjekty, najčastejšie z dôvodu ukončenia činnosti pôvodných spoločností.
Pokračovanie seriálu bude opäť už o 2 týždne.
Róbert Kopál
Riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť III.)
