KOPI Trenažér testov AOCP štatistika

Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť X.)

Doteraz to bolo o akciách a fondoch. Ale čo dlhopisy či iné investičné nástroje? A čo dane a poplatky?

Doposiaľ som sa venoval takmer výlučne akciám a fondom, a tak je na mieste logická otázka: A čo dlhopisy? Jedná sa predsa o štandardný investičný nástroj, ktorý by mal mať svoje miesto v portfóliu takmer každého investora. Napriek skutočnosti, že prakticky od začiatku som bol ako investor zameraný takmer výlučne na akcie, čoho výsledkom je aj dlhodobá skladba môjho portfólia, investíciám do dlhopisov sa principiálne nebránim. Len je pravdou, že za celé doterajšie obdobie 30 rokov, som realizoval myslím len jediný priamy nákup dlhopisu.

A v tomto prípade sa jednalo o dlhopis vydaný domácou bankou, ktorý bol dokonca hypotekárnym záložným listom (jedná sa o dlhopis s vyššou mierou ručenia oproti bežnému dlhopisu z dôvodu, že je ručený okrem samotnej banky aj nehnuteľnosťami, na ktoré boli danou bankou poskytnuté hypotekárne úvery).

Nedokážem identifikovať presné časové obdobie jeho držby, len viem, že som ho po niekoľko ročnej držbe predal pred splatnosťou. Tento dlhopis nebol a ani nie je jedinou mojou investíciou do dlhopisov. Ako som už uviedol, mal som a aj stále mám vo svojom celkovom portfóliu (do ktorého počítam aj investície cez iných správcov aktív, ktorých využívam v rámci dôchodkových úspor, plus investičné životné poistenie), alokovanú časť mojich investícii aj do dlhopisov. Každopádne však platí, že z troch nasledovných dôvodov tvorili a myslím si, že ešte minimálne nejaký čas aj budú tvoriť dlhopisové investície len malú časť môjho portfólia.

Tým prvým dôvodom bol a stále je – môj investičný horizont. Napriek môjmu veku (pred pár rokmi som prekročil vek 50 rokov), sa na svoje investície pozerám ako na dlhodobé s ich horizontom presahujúcim minimálne 10 rokov. Z toho dôvodu vsádzam na fakt, že pri takomto horizonte je predpoklad na vyššiu dlhodobú výkonnosť u akcií než pri dlhopisoch.

A čo moja obľúbená diverzifikácia a stabilizácia portfólia do „zlého počasia“? No okrem už spomínaného FAZ (ktorý má z princípu úplne iný charakter ako dlhopis), mám jeden svoj „dlhopis“ tvoriaci cca 20%-ný podiel môjho portfólia. Týmto „dlhopisom s variabilným kupónom“ sú pre mňa akcie spoločnosti Philip Morris (PM). Nevýhoda toho, že negarantujú presne stanovený ročný fixovaný výnos, je plne kompenzovaná tým, že mi pravidelne každý rok vyplácajú pohyblivý „kupón“ vo forme dividendy, ktorej čistý výnos je pre mňa dostatočne atraktívny, a ktorý by som pri porovnateľnom riziku (do úvahy beriem všetky mne známe riziká), len ťažko hľadal medzi dlhopismi.

Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť IX.)

Druhým dôvodom je vývoj na finančných trhoch v posledných rokoch, najmä po hypotekárnej kríze z roku 2007/2008, kedy centrálne banky svojimi nástrojmi stlačili výnosy takmer všetkých dlhopisov (vrátane podnikových) na úrovne, ktoré boli z môjho pohľadu neatraktívne (preto napr. aj tie akcie PM a ich dividendový výnos verzus výnos podnikových dlhopisov).

Tretí dôvodom môjho postoja je ten, že intuitívne preferujem negarantovaný výnos pred výnosom fixným („garantovaným“), z dôvodu vyššieho potenciálneho zisku v prípade toho negarantovaného teda variabilného. Je celkom pravdepodobné, že aj v budúcnosti budú môjmu portfóliu napriek skracujúcemu sa investičnému horizontu a zmenenej politike centrálnych bánk (v snahe skrotiť vysokú infláciu) dominovať akcie, aj keď so zvyšujúcim sa vekom a skracujúcim sa investičným horizontom, plus vyššou atraktivitou výnosov z dlhopisov oproti predchádzajúcej dekáde, si viem predstaviť ich vyšší podiel v mojom portfóliu, než je tomu aktuálne resp. bolo doposiaľ.

A čo iné investičné nástroje?

Ako som už uviedol skôr, doposiaľ som si pri svojich investíciách vystačil so základnými a jednoduchými investičnými nástrojmi typu akcia, dlhopis a podielový fond resp. ETF. Nástroje ako finančné deriváty, teda opcie, forward, futures, CFD a pod. poznám viac či menej len v teoretickej rovine, nakoľko som ich v praxi doposiaľ nikdy nepoužil.

Čo však na rozdiel od derivátov pri investovaní používam vždy, je aspekt zohľadnenia daní a poplatkov súvisiacich s investíciou.

Dane a poplatky

Ako investora ma zaujíma konečný čistý výnos z mojich investícii. A ten sa od dosiahnutého hrubého výnosu môže líšiť a niekedy aj dosť podstatne.

Poplatky a dane Vám z hrubého výnosu môžu odkrojiť značnú časť zisku. Zo svojej praxe viem, že veľa investorov otázku poplatkov nepokladá za natoľko podstatnú, aby je prikladalo náležitú pozornosť. No ja som presvedčený a pri svojom investovaní sa snažím brať zreteľ aj na tento aspekt (tak ako v živote ani v investovaní nič nie je zadarmo). A preto sa v rámci možností snažím investovať tak, aby mi poplatky neodkrajovali podstatnú časť môjho výnosu.

Jednoducho povedané, keďže výšku poplatkov považujem za podstatný faktor, snažím sa o investovanie s čo možno najnižšími poplatkami. Zároveň, ak je to čo i len trochu možné, riadim svoje investície tak, aby som v maximálnej možnej miere využil aj zákonné možnosti daňového zvýhodnenia.

V tejto súvislosti mám na mysli predovšetkým tzv. „časový test“, ktorý umožňuje úplne vyňať zo zdanenia (čiže nezdaňovať) celý kapitálový zisk (jedná sa v jednoduchosti o zisk dosiahnutý ako rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou cenného papiera), po splnení istých podmienok (tými podmienkami je verejná obchodovateľnosť cenného papiera a minimálna doba jeho držby 1 rok).

Keďže sa radím k investorom typu „buy and hold“ (nakúp a drž), tak časový test nevnímam ako obmedzenie, ale skôr naopak ako veľkú výhodu na dosiahnutie čo možno najlepšieho čistého zhodnotenia.

Pokračovanie seriálu opäť už o 2 týždne.

Róbert Kopál

Riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi

Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť IX.)