Moje surfovanie po extrémnych vlnách rozbúreného mora finančného trhu.
Bolo leto 2008. Na účte som mal dovtedy pre mňa nevídanú sumu peňazí a utkvelý pocit nevyhnutnosti, čím skôr tieto financie „zasiať do novej zeme“, čiže zainvestovať, aby zbytočne neležali ľadom a nestrácali na hodnote. A tak som hľadal vhodné investičné príležitosti. Doma (na Slovensku) som nič vhodné nenachádzal, a preto som sa rozhodol hľadať v zahraničí.
A našiel som nový trh ponúkajúci zaujímavé príležitosti za riekou Moravou, teda v Českej republike. Ich trh a burza ponúkali oproti nám podstatne širšiu ponuku verejne obchodovaných titulov a to najmä vďaka skutočnosti, že na rozdiel od nás zrealizovali nielen I., ale aj druhú a tretiu vlnu kupónovej privatizácie, čoho sme sa u nás bohužiaľ nikdy nedočkali. Takže na ich trhu bolo tých emisií podstatne viac. A tak so sa vybral do sveta na nákupy. Povzbudený prvým veľkým úspechom, som sa s „plnými vreckami peňazí“ vybral do sveta s cieľom zopakovať môj úspech.
Na Pražskej burze som našiel hneď niekoľko spoločností, ktoré sa už v lete 2008 obchodovali za polovičné ceny z pred pár mesiacov, a tak som si myslel ako výhodne za akciové výpredajové ceny tieto akcie nakúpim. Začal som nakupovať napr. akcie spoločnosti ORCO (realitný developer) a ďalšie. Šťastie v nešťastí bolo, že som nakupoval aspoň postupne a rôzne spoločnosti (diverzifikácia časová aj sektorová), to aspoň zmiernilo moje straty z týchto investícií. Dalo by sa o tom síce písať dlho, no suma sumárum, zaplatil som celkom slušné školné (rozumej straty z mojich investícií), ktoré súviselo aj s tým, čo sa udialo po 15. septembri 2008.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť V.)
Presne v tento deň požiadala spoločnosť Lehman Brothers o konkurz. Keďže sa jednalo o systémovo významnú banku, táto udalosť spustila reťazovú reakciu, ktorá na finančných trhoch nemala v novodobej histórii obdobu. Hodnoteniu tejto udalosti, jej príčin a dôsledkov sa venovalo veľa času a významných osôb, navyše všetko sa to dá ľahko dohľadať na internete. Ja sa preto podelím o svoju vlastnú a osobnú skúsenosť z tých dní.
Sedel som na terase svojej rekreačnej chaty, ktorú ako som už písal, som kúpil ešte v roku 2002. S rodinou sme tam trávili vždy celé leto. Keďže tá jeseň bola celkom príjemná a teplá, rozhodli sme sa zostať tam ešte trochu dlhšie ako obyčajne. Okrem toho bol ešte aj iný dôvod, prečo sme tam zostali dlhšie. Tým dôvodom bolo rozhodnutie urobiť si na záhrade bazén s tým, že na jeseň vykopeme dieru a na jar nám do nej osadia plastovú vaňu. Takže sedím si na terase svojej záhradnej chaty, vidím pred sebou dieru v zemi, sledujem čo sa aktuálne deje na finančných trhoch za veľkou mlákou (v USA) a v hlave mi beží nasledovný film.
Pýtam sa sám seba. Čo sa asi bude diať, keď skolabuje finančný trh? Podniky nebudú schopné financovať svoj biznis, začnú obmedzovať výrobu a prepúšťať zamestnancov. Zamestnanci stratia prácu a teda pravidelný príjem, zvýši sa nezamestnanosť, štátu sa prudko znížia príjmy a zvýšia výdavky. Po krachu podnikov začnú postupne krachovať štáty. Nákaza sa bude šíriť a prelievať. V uliciach možno začnú pouličné nepokoje, štáty prestanú byť schopné plniť svoje základne funkcie ako sú udržiavanie poriadku a bezpečnosti ľudí, o sociálnych istotách ani nehovoriac. Tu ten film radšej zastavím.
Nad týmto premýšľam prvé dni od krachu Lehman Brothers a v dôsledku toho prakticky niekoľko nocí takmer vôbec nespím. Mám rodinu, 3 deti a kladiem si otázku, čo mám v tejto situácii robiť. Ako ich ochrániť pred tým, čo môže nasledovať? Manželka vidí, že sa so mnou niečo deje a neustále sa dožaduje odpovede na otázku: „čo sa deje“? A tak na dlhé naliehanie jej ten film z mojej hlavy prehrám. Výsledkom je, že ja konečne spím a ona ponocuje.
Našťastie, aj keď pád Lehman Brothers spustil (alebo len odkryl) jednu z najväčších hospodárskych kríz od Veľkej hospodárskej krízy z roku 1929 a dôsledky pre milióny ľudí po celom svete boli naozaj vážne, to čoho som sa najviac obával, sa nenaplnilo. Určite aj vďaka rýchlemu a účinnému zásahu kompetentných. Aj keď na druhej strane, možno ten zásah a snaha o normalizáciu trvala až príliš dlho a jej ovocie zbierame tak povediac doteraz. No späť k tomu, ako som si užil celé to rozbúrené more finančného trhu na „surfovanie“ (myslím tým obchodovanie) po extrémnych vlnách.
Po krachu Lehman Brothers vykazovali globálne kapitálové trhy extrémnu volatilitu (kolísavosť kurzov). Akciové indexy mali dennú volatilitu bežne na úrovni aj viac ako 5% a jednotlivé akcie dosahovali denných zmien kurzov desiatky %. Intradenným obchodovaním (obchodovanie v priebehu obchodného dňa) ste tak boli schopný generovať výnosy v desiatkach percent. Bolo to fakt šialené. Nič podobné predtým a ani potom som na trhoch nezažil. Vedel by som o tom období rozprávať alebo písať celé hodiny. Neskôr som dokonca robil prednášky, kde som ilustroval rôzne techniky obchodovania, ktoré sme aplikovali v praxi počas tohto obdobia. Schválne som použil množne číslo „sme aplikovali“, pretože v tom čase sme sa s mojim dlhoročným a veľmi dobrým priateľom dohodli, že využijeme situáciu a z dôvodu vyššej efektívnosti (poplatky a diverzifikácia) budeme obchodovať spoločne.
Môj známy, nakoľko je špičkovým IT, pripravil aplikáciu na evidenciu zdieľaného portfólia a zároveň programoval rôzne podporné rutiny, ktoré sme v rámci obchodovania priebežne využívali. Za všetky spomeniem aspoň jednu. Nazvali sme ju nájdi najväčšieho „losera“ čiže spoločnosť, ktorej akcie sa v predchádzajúci deň zo všetkých ostatných prepadli najviac. Teda zaznamenali najväčší % prepad ceny akcie. No a tieto sme sa potom na druhý deň snažili nakúpiť za otváraciu cenu. Štatisticky nám totiž vychádzalo, keď sme analyzovali trhové dáta, že po takomto prepade sa v priemere ceny ďalší deň aspoň čiastočne zotavili, čím korigovali predchádzajúci extrémny prepad.
Vsádzali sme teda na štatistiku a pravdepodobnosť. Nebol za tým žiadny fundament ani technická analýza. Takto sme sa proste snažili nájsť rôzne vzorce správania sa trhov. Nikdy pred tým ani po tom som nevenoval obchodovaniu toľko času ako práve v tomto období. Dnes po 15 rokoch sa na to obdobie pozerám ako na hazard a gambling a nie ako na investovanie. Bol to nesporne adrenalín a dokonca sa mi o tom v noci aj často snívalo a možno to znie ako vymyslené, ale verte mi, že toto sa mi fakt stalo.
Po istom čase sme s kamošom pochopili, že každý z nás má iný prístup a aj očakávania, a preto sme sa rozhodli, že každý z nás bude investovať už len sám podľa seba. Ja som bol ten, ktorý zvolnil a výrazne som utlmil svoje obchodovanie, on v tom intenzívne pokračoval ďalej. A takmer denne ma informoval o tom, čo opäť dokúpil, prípadne predal. Takto mi dosť dlhý čas (niekoľko týždňov) referoval, že si postupne nakupuje akcie nejakej spoločnosti (už si ani nepamätám jej názov a nie je ani podstatný). Proste akcie tej spoločnosti takmer kontinuálne klesali a on ich neustále dokupoval, a to trvalo celé týždne. Hovoril mi o tom (že skôr či neskôr sa cena tých akcií určite odrazí od dna) tak dlho, že raz v noci sa mi dokonca snívalo o tom, že sa to stalo. Teda, že cena tých akcií vyskočila vysoko hore.
Ten sen bol tak silný, že hneď ráno po prebudení som mu volal a dokonca pod vplyvom toho sna, som sa rozhodol tie akcie nakúpiť. Nemusíte mi veriť, ale tie akcie o dva dni vyleteli hore o stovky percent. Už ani neviem koľko som zarobil. V percentuálnom vyjadrení extrémne, v absolútnom zas až tak veľa nie, pretože som do toho nevložil príliš veľa peňazí. Nikdy pred tým ani potom sa mi ale nič podobné už nestalo. Možno škoda a možno našťastie.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Časovanie trhu je dobrý sluha, ale zlý pán. Ostatne radšej stále zainvestovaný!
Na záver tejto éry ešte jedna story. Krátko po páde Lehman Brothers ma v práci navštívil môj bývalý nadriadený z predchádzajúceho zamestnania. Nahlásil sa u mňa s tým, že vie, že sa venujem investovaniu do akcií a s ohľadom na aktuálnu situáciu na finančných trhoch, by rád investoval do nejakých akcií. Mal aj konkrétnu predstavu, ktoré by to mohli byť. Zaujímal sa o akcie spoločnosti AIG. Akcie uvedenej spoločnosti zaznamenali pokles o 99%, a ak si dobre pamätám, spadli z ceny viac ako 100 USD až pod 1 USD.
No a tak som mu poradil ako si otvoriť investičný účet a dané akcie si nakúpiť. A nakúpil som si ich tiež. Hneď v ten istý deň ako som si akcie kúpil za cenu 1,25 USD, sa ich cena do konca obchodných hodín vyšplhala až na 5 USD za akciu. Nerealizovaný hrubý zisk tak predstavoval 300 % bez poplatkov. Myslíte, že som ten zisk realizoval, teda akcie odpredal? Nie. Bol som taký „nenažraný“, že som si hovoril, počkám kým to nevystúpi ešte vyššie. Veď k tým pôvodným 100 USD je ešte veľký potenciál zisku, počkám teda aspoň na cenu 10 USD a potom ich predám. K tomu však nikdy nedošlo a napokon som tie akcie predával ledva za ich nákupnú cenu (niekde okolo 1,2 USD), čiže praktický bez zisku.
Túto etapu môjho investičného putovania, ktorú by som skôr než investovanie označil ako „obchodovanie“, som našťastie ukončil po pár mesiacoch, ešte niekedy v prvom štvrťroku 2009. A hoci som počas tejto doby zaznamenal určite aj niekoľko dobrých obchodov, celkovo to nehodnotím ako dobré obdobie s vysokou úrodou. Napokon to najcennejšie, čo si z tejto doby odnášam je poznanie, že toto rozhodne nie je cesta na efektívne investovanie. Nejde o to, že by som bol z toho vyšiel finančne stratový (a asi ani nie príliš ziskový), no keď započítam do svojho vkladu aj enormné množstvo času, ktoré som do toho investoval, tak výsledky vôbec nestáli za to. No snáď som sa teda aspoň niečo naučil. A o tom je život. Vedieť sa poučiť a pre budúcnosť robiť veci inak a možno lepšie. Veď uvidíme…
Pokračovanie seriálu bude opäť už o 2 týždne.
Róbert Kopál
Riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť V.)
