Je dobré investovať do spoločností produkujúce tovary a služby, ktoré využíva množstvo iných ľudí.
Ešte pred samotným úvodom považujem za nutné upozorniť čitateľov na to, že všetko čo bude uvedené v ďalšom texte (celom seriáli), nie je žiadnym spôsobom možné považovať za investičné odporúčania, tipy príp. nabádanie k akejkoľvek investícií.
Nápad nájsť si v dnešnej uponáhľanej dobe trochu času, ktorý by som venoval spísaniu vlastných zatiaľ viac ako 30-ročných osobných skúsenosti s investovaním, sa rodil dlhodobejšie. Do istej miery bol tento nápad determinovaný mojou snahou o efektívnejší prenos informácii, nakoľko z času na čas som pozvaný na rôzne fóra prezentovať témy týkajúce sa investovania, v rámci čoho prichádzajú na radu aj otázky týkajúce sa mojich vlastných životných skúseností s investovaním. Definitívne rozhodnutie investovať časť svojho drahocenného času (mimochodom práve čas dnes považujem za jednu z najhodnotnejších komodít, resp. aktív ktoré máme k dispozícií), prišlo v súvislosti so spustením projektu Zelený delfín. Môj zámer totiž zapadá do poslania a cieľov „Dolfiho“ (takto familiárne som si pomenoval Zeleného delfína hneď pri jeho vzniku).
Ak by som mal stručne zhrnúť, čo je mojim hlavným zámerom pri písaní týchto riadkov, tak je tým snaha o zdieľanie mnohoročných teoretických, ale najmä praktických skúseností s investovaním. Mám za to, že ak tieto informácie poslúžia na prospech iných osôb, potom je moja misia/investícia zmysluplná. Môj príbeh a životné skúsenosti môžu byť pre niekoho povzbudením, pre iného ponaučením alebo aj výstrahou. Každopádne to, čo si najviac želám je, aby čas ktorý venujete čítaniu týchto riadkov, bol pre Vás obohatením a dobrou investíciou.
Písal sa rok 1991 a ja som bol študentom 4. ročníka elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (EF STU). Po nežnej revolúcii z novembra 1989, ktorú som ako vysokoškolák zažil osobne na námestiach, riešil štát prechod ekonomiky z centrálne plánovanej na trhovo orientovanú. V rámci procesu transformácie bolo rozhodnuté o spustení kupónovej privatizácie. V princípe sa jednalo o hromadný prevod majetku štátu do súkromného vlastníctva. Išlo o to, že pôvodne štátne podniky, boli transformované na akciové spoločnosti a akcie týchto spoločností boli ponúknuté prostredníctvom kupónovej privatizácie (formou aukcií) záujemcom z radov občanov (fyzických osôb), resp. investičných fondov (tieto vznikli ako subjekty kolektívneho investovania).
Zúčastniť sa kupónovej privatizácie mohol každý občan, vtedy ešte spoločného štátu Československa. Podmienkou bol len vek min. 18 rokov a uhradenie vstupného poplatku pozostávajúceho z 1000 korún za kupónové šeky v hodnote 1000 bodov, plus 35 korún za samotnú kupónovú knižku. Napriek istej počiatočnej všeobecnej nedôvere verejnosti či sa kupónovej privatizácie vôbec zúčastniť, ktorú prelomila najmä ponuka Harvardských fondov ponúkajúcich verejnosti návratnosť 10 násobku vložených 1000 korún, som vtedy osobne nemal žiadnu pochybnosť či takúto ponuku štátu využiť.
Jediné čo mi k tomu chýbalo, bolo tých 1035 korún (tých 35 by som ešte aj mal, no tá „1000-cka“ bola pre mňa ako študenta nad moje vtedajšie možnosti). A tak som si na svoju prvú investíciu do cenných papierov, tých 1000 korún požičal od svojich rodičov (uvedenú pôžičku sa im snažím splácať až do súčasnosti). A samozrejme, keďže som to považoval za dobrý obchod, prehovoril som aj svojich rodičov, aby do toho šli tiež.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež pokračovanie: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť II.)
A tak sme si doma spoločne sadli a riešili našu prvú investičnú stratégiu. Navrhol som diverzifikáciu a tak sme 1/3, čiže všetky investičné body mojej mamy investovali do investičného fondu PSIPS (mimochodom myslím, že to bol 2. najväčší investičný fond na Slovensku) a 2/3 investičných bodov sme rozdelili na nákup akcií rôznych spoločností. Otcove body sme umiestnili prevažne do akcií českých spoločností a tie moje sme investovali do akcií slovenských podnikov.
Samotné upisovacie aukcie prebehli počas roka 1992. V tomto roku som sa stal investorom a akcionárom a myslím, že odvtedy až ku dnešnému dňu nebolo jediného dňa, aby som na svojom majetkovom účte nedisponoval aj nejakou akciou, teda cenným papierom.
Možno Vás zaujíma s akými výsledkami skončili naše rodinné investície, realizované v rámci kupónovej privatizácie. No v prípade mojej mamy je odpoveď a odpočet veľmi jednoduchý. Výsledkom bola čistá strata vo výške 100 % investície, teda pôvodných 1035 korún, nakoľko fond išiel do likvidácie ako väčšina fondov z kupónovej privatizácie.
Našťastie moja investícia bola o poznanie výnosnejšia. Presne čísla Vám už dnes nepoviem, nie že by som nechcel, ale jednoducho nemám tak presnú evidenciu, aby som vedel vyčísliť svoj výnos. Viem len to, že som investoval do viacerých spoločnosti (asi cca. 5-6), z ktorých som väčšinu postupom času odpredal za aktuálnu trhovú cenu. Boli však aj také (asi 1-2), ktorých trhová hodnotaCena cenného papiera, ktorá je vygenerovaná trhom t.j. ponukou a dopytom po cennom papieri. medzičasom klesla na nulu. Suma sumárum viem potvrdiť, že počiatočný vklad som zhodnotil niekoľkonásobne (čo mimochodom ale nepovažujem za žiadny úspech, ani dôkaz svojich investičných schopností, stačilo vtedy proste len investovať priamo do akcii viacerých podnikov).
Určite najlepšie z našej rodiny dopadol otec, ktorý vďaka výberu najmä českých podnikov, zaznamenal jednoznačnej najvyššie zhodnotenie svojich investícii.
Pokiaľ ide o hodnotenie, mohlo by sa povedať, že výsledky ovplyvnilo šťastie resp. náhoda. No jedno dôležité ponaučenie v tých výsledkoch predsa len možno nájsť. Otec ako milovník piva zaradil do svojho portfólia okrem iného aj pivovary. A práve tie mu priniesli jedno z najvyšších zhodnotení. Možno to bola náhoda alebo len podvedomý výber niečoho, čo takmer denne používal. Každopádne do života som si odniesol skúsenosť, že je dobré investovať do spoločností produkujúce tovary a služby, ktoré využíva množstvo iných ľudí.
V tejto súvislosti však musím jedným dychom dodať, že nič nie je na 100 % a držať sa len tohto jedného pravidla môže priniesť nielen vysoké zhodnotenie, ale aj veľkú stratu. Môžete mať na svojom účte spoločnosť vyrábajúcu špičkový produkt, ktorý sa predáva po celom svete a daná spoločnosť je absolútnou jednotkou v sektore a aj napriek tomu nie ste chránený pred vysokou stratou, ak by ste všetko vsadili len na danú (jednu) spoločnosť.
Jeden príklad za všetky – spoločnosť NOKIA. Myslím, že väčšina dobre vie o čom hovorím a pre tých, ktorí náhodou nie (predpokladám generácia narodená po roku 2000) – jednalo sa o absolútneho lídra vo výrobe a predaji telefónov pred nástupom tzv. „chytrých“ (smart) telefónov. Stačí, že spoločnosť nezachytí včas podstatné zmeny (deje sa to často) a zo samotnej špičky, môže spadnúť až na úplne dno. Preto je pri investovaní nevyhnutné poznať a v praxi aj aplikovať ďalšie pravidlá investovania.
O tých však postupne až v ďalších dieloch tohto seriálu…
Róbert Kopál
Riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež pokračovanie: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť II.)
