Internetová bublina je často označovaná aj ako dot-com bublina.
Bola obdobím, ktoré sa vyznačovalo raketovým rastom hodnoty akcií spoločností pôsobiacich na internete. Technologický index Nasdaq vzrástol medzi rokmi 1995 až 2000 z menej ako 1 000 USD na viac ako 5 000 USD. Tento fenomén dosiahol vrchol okolo 10. marca 2000, pričom jeho základ tvorila prehnaná viera v potenciál internetových technológií a online biznisu. Investori vkladali svoje finančné prostriedky do akcií spoločností s prívlastkom „.com“ v očakávaní ziskov z inovatívneho digitálneho ekonomického prostredia. Tento investičný ošiaľ bol však založený skôr na očakávaniach a špekuláciách, než na reálnych finančných výkonnostiach podnikov. Mnohé z týchto spoločností nedisponovali životaschopným obchodným modelom, stabilnými príjmami či reálnymi produktmi. Napriek tomu dosahovali na burze enormne vysoké valuácie.
Pokiaľ ide o 10. marec 2000, tento deň sa považuje za vrchol dot-com bubliny. Nasledovala obrovská korekcia trhu, počas ktorej akcie technologických spoločností prudko padali. Index Nasdaq, ktorý sa medzi rokmi 1995 až 2000 zvýšil päťnásobne a následne prepadol z vrcholu 5 132,52 USD, ktorý dosiahol 10. marca 2000, na 1 139,90 USD 4. októbra 2002, čo predstavuje pokles o vyše 77%. Do konca roka 2001 väčšina dot-com akcií skrachovala. Dokonca aj ceny akcií „blue-chip“ technologických spoločností ako Intel či Cisco, stratili viac ako 80 % svojej hodnoty. Tento vývoj viedol k rozsiahlym stratám nielen medzi drobnými investormi, ale aj veľkými finančnými inštitúciami.
Investori by sa mali v prvom rade zamerať na hodnotové investovanie. Prioritou by mala byť investícia do spoločností s reálnymi produktmi, službami a udržateľným obchodným modelom, nie do tých, ktoré sľubujú revolúcie bez akýchkoľvek základov. V súčasnosti za takéto produkty môžeme považovať kryptomeny, ktoré môžu byť vnímané ako špekulatívne aktíva bez tradičných hodnôt, nakoľko ich hodnota sa do veľkej miery odvíja len na základe dopytu a ponuky na trhoch, ktorá môže byť ovplyvnená špekuláciami a trendmi, namiesto základných finančných ukazovateľov alebo výkonnosti spoločnosti. Ďalej by sa investori mali učiť z histórie, aby neopakovali rovnaké chyby. Internetová bublina nie je jediným príkladom trhovej iracionality, podobné situácie sa objavovali a budú objavovať aj v budúcnosti.
Podstatným faktorom je vykonávanie dôkladnej analýzy pri výbere investičných príležitostí. Nespoliehať sa výlučne na všeobecný trhový sentiment alebo hypotetický rastový potenciál. V neposlednom rade je to zlaté pravidlo diverzifikácie portfólia. Umiestňovanie všetkých prostriedkov do jedného sektoru alebo do jednej spoločnosti dramaticky zvyšuje riziko. Diverzifikácia tak môže pomôcť zmierniť potenciálne straty.
Krach dot-com bubliny nám ukázal, že aj keď sa v súčasnosti technologický vývoj zrýchľuje exponenciálnym tempom, základné ekonomické princípy ostávajú nezmenené. Hodnota investície by vždy mala odrážať skutočný potenciál, nie len optimistické predpovede budúcnosti. Dot-com bublina a jej následný krach nám poskytli cenné lekcie o tom, ako môže masová psychológia a stádový efekt viesť k iracionálnemu nadhodnoteniu alebo podhodnoteniu aktív. Rozpoznať, keď sú ceny akcií viac ovplyvnené emóciami než faktami, je kľúčové pre udržanie si svojich cieľov v investičnom rozhodovaní.
Ing. Matej Kopál
Autor pracuje pre Asociáciu obchodníkov s cennými papiermi
