Ako som pokračoval v budovaní osobného portfólia po začiatku svojej profesionálnej kariéry.
Ak chcete investovať, musíte mať čo investovať…
Nástupom do prvého zamestnania sa u mňa zmenili dve zásadné veci. Prvou bola skutočnosť, že investovaniu som sa začal venovať aj „profesne“. Zámerne som nepoužil výraz „profesionálne“. Ten totiž podľa mňa reprezentuje synonymum výrazu s vysokou kvalitou. A označiť prácu začínajúceho 24 ročného absolventa elektrotechnickej fakulty v oblasti investovania za profesionálnu, mi osobne príde nenáležite. Tou druhou zmenou, ktorú som zaznamenal ihneď od svojej prvej výplaty, bol nielen pravidelný mesačný príjem (ten som mal aj počas ZVS), ale aj jeho výška, ktorá pochopiteľne mnohonásobne prevyšovala predchádzajúci „žold“.
A hoci sa nejednalo o plat, ktorý by násobne prevyšoval vtedajší priemer (aj keď bol nad priemerom) a zamestnávateľ sa mi pochopiteľne nestaral o ubytovanie a stravu, čo znamenalo v Bratislave značné mesačné výdavky (samozrejme okrem množstva ďalších), bolo mi jasné, že prakticky z každej výplaty je nanajvýš rozumné (povedal by som až nevyhnutné), si vždy niečo odložiť do budúcnosti.
Ako som už povedal, tvorbu dlhodobej finančnej rezervy považujem za vec principiálneho postoja.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť II.)
Som presvedčený, že je zodpovedné k samému sebe a aj mojím najbližším správať sa tak, aby v časoch kedy som schopný tvoriť príjmy, som myslel aj na časy, kedy toho schopný nebudem. A preto je nevyhnutné, aby som si počas tejto doby, budoval dlhodobú finančnú rezervu. Mám za to, že budovanie finančnej rezervy nielen posilňuje moje finančné zdravie, ale zároveň mi dáva aj väčšiu osobnú slobodu. V neposlednom rade verím, že dokonca vplýva pozitívne aj na moje fyzické zdravie tým, že nepociťujem takú mieru stresu z financií, ako by tomu určite bolo bez tejto rezervy.
Pri takomto nastavení je potom iba logickým dôsledkom to, že ste nútený sa zamýšľať aj ďalej, a teda nad spôsobom ako budovanú rezervu efektívne spravovať. Ideálne, čo najlepšie zhodnocovať, príp. aspoň chrániť pred jej „hrdzavením“ ktoré spôsobuje inflácia. Poznáte to, železo ponechané na daždi a vetre časom koroduje a žiaľ to isté hrozí aj Vašej „železnej“ rezerve, pokiaľ ju necháte ležať len tak bez toho, aby pracovala. Ale ako môže Vaša finančná rezerva pracovať? Čo robiť s ťažko zarobenými peniazmi, aby som o ne ľahko neprišiel? Kam ich vložiť, resp. komu ich požičať alebo zveriť, aby mi ich zhodnotil? Čo sú tie správne finančné produkty alebo investične nástroje vhodné pre mňa? Tieto a podobné otázky si denno-denne kladú milióny ľudí po celom svete a kládol som si ich samozrejme aj ja. A nielen v minulosti. Investovanie je kontinuálny proces.
Na svojich prednáškach s obľubou používam nasledovný príklad, na ktorom sa snažím ilustrovať princípy investovania. Tým príkladom je roľník, ktorý rozhadzuje semienka pšenice po poli. Roľník má doma isté množstvo pšenice uložené vo vreciach. Čo urobí? Na výber má nasledovné alternatívy.
Má roľník 100% garanciu – teda istotu, že všetko čo zasial, sa mu časom aj vráti? Alebo počíta s tým, že každé jedno semienko zasiate do pôdy, mu prinesie násobné zhodnotenie? Nič z toho roľník garantované nemá, dokonca ani len to, že napokon bude žať viac, než zasial. Spolieha sa však na svoje vlastné životné skúsenosti ako aj skúsenosti svojich predkov, ktoré mú jasne hovoria, že pokiaľ sa nestane niečo naozaj výnimočné, tak existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa dočká zhodnotenia svojej investície.
To, čo ale musí urobiť on, aby zvýšil výnos svojej investície, je zasiať podľa možností do čo najlepšej zeme, ktorú má k dispozícii a byť trpezlivý. Vie že ak by prišiel na pole v zime alebo predčasne, tak z očakávanej úrody nemusí byť nič. Roľníka, ktorý zasial na jeseň, nikdy neuvidíte chodiť v zime po poli a vykopávať zrno či mu náhodou nezhnilo. Alebo z dôvodu, že ho potrebuje pomlieť na múku.
Vie, že musí byť trpezlivý. A hoci pri investovaní je nanajvýš vhodné riadiť sa rovnakými princípmi, t.j. zasiať do dobrej pôdy a byť len trpezlivý, tak v praxi existuje naopak až príliš veľa netrpezlivých a vystrašených investorov, ktorí hneď pri prvom náznaku, že by sa mohla ich investícia dočasne znehodnocovať, bežia na pole a predčasne berú z poľa to, čo s nejakým cieľom zasiali. Výsledkom býva potom sklamanie a frustrácia spolu s presvedčením, že investovanie nie je pre nich vhodnou cestou. A pritom je to tá jediná cesta, ktorá im môže priniesť reálne zhodnotenie.
Obdobne ako pri zasievaní nie je možné očakávať, že každé jedno zasiate semienko prinesie násobne väčšiu úrodu, je to aj s investovaním. Ani ten najlepší investor na svete nedokáže investovať tak, aby všetky jeho investície priniesli len výnos. Ak toto pochopíte a zmierite sa s tým, potom ste dokázali prekonať jednu z podstatných prekážok, ktoré Vám bránia v úspešnom investovaní. Čo ale ovplyvniť môžete a viete a mali by ste sa o to aj snažiť, pretože od toho záleží aká bude Vaša budúca úroda – rozumej zhodnotenie, je to, do akej pôdy zasievate, teda do čoho konkrétneho investujete.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť II.)
Výberu vhodnej pôdy, by som prirovnal skladbe investičného portfólia. Do akých nástrojov by som mal umiestniť svoje investície? Ja som pri hľadaní odpovedí na uvedenú otázku pristupoval nasledovne. Položil som si jednoduchú otázku? Ktoré aktíva a finančné nástroje prinášajú v dlhodobom horizonte najlepšie (rozumej najvyššie) zhodnotenie? Odpoveď sa skrýva v nasledovnom grafe, ktorý zobrazuje reálne zhodnotenie jednotlivých druhov finančných aktív za posledných 200 rokov.
Z grafu celkom jednoznačne vyplýva, že tou „najkvalitnejšou pôdou pre sejbu“, sú akcie spoločností, ktoré z dlhodobého hľadiska generujú najvyššie zhodnotenie.
Logicky nasleduje otázka prečo je tomu tak a či je tento jav dlhodobo udržateľný. Moja odpoveď a vysvetlenie (pokúsim sa byť maximálne stručný), sú nasledovné. Akcie spoločností reprezentujú priamu väzbu na ekonomiku a najmä na inovácie a ľudský potenciál. Pre mňa osobne investovať do akcií znamená – investovať do schopnosti a potenciálu ľudí prinášať stále nové a lepšie tovary a služby, o ktoré budeme mať my všetci záujem ich využívať.
A keďže som presvedčený, že potenciál nás ľudí sa nielen že nevyčerpal, ale dokonca tým ako nás pribúda (príp. ako v súčasnosti zapájame do riešenia problémov aj ďalšiu silu v podobe umelej inteligencie „AI“), sa dokonca geometrickým radom zvyšuje. A aj preto mám za to, že akcie budú aj naďalej ponúkať najvyšší potenciál rastu.
Ale pozor, to neznamená, že akcie sú receptom na všetko a pre každého. A už vôbec to neznamená, že najlepšie riešenie je všetky svoje úspory investovať výlučne len do akcií. Napriek tomu, že osobne som veľký fanúšik práve akcií, tiež by som nikdy nevložil všetky svoje finančné rezervy výlučne len do akcií. Aj keď je pravda, že tie dlhodobo tvoria v mojom osobnom portfóliu tú najväčšiu časť a váhu už celé desiatky rokov.
V otázke toho, do ktorých finančných nástrojov ukladať (zasievať) svoje úspory, som mal viac menej jasno prakticky už od začiatku. Snažil som sa držať zásady, ktorú som až oveľa neskôr počul aj od najznámejšieho investora Warrena Buffetta a síce, aby sme investovali do toho, čo poznáme a čomu rozumieme.
Pokiaľ ide o finančné nástroje, doteraz som si vystačil s akciami, dlhopismi a fondami (podielovými, resp. s ETF). Myslím si, že sa jedná o relatívne jednoduché nástroje, ktorých princípu môže rozumieť väčšina bežnej populácie.
Pokiaľ ide o váhu jednotlivých nástrojov v mojom osobnom portfóliu, tá sa samozrejme v čase rôzne menila, no isté je, že akcie boli počas celej doby v mojom portfóliu dominantne zastúpené. Prečo je tomu tak, je myslím zrejmé už z vyššie uvedeného. Takže v hľadaní odpovede na otázku, že či investovať viac do akcií alebo dlhopisov, som doposiaľ veľkú dilemu nemal. O niečo väčšia dilema bola v hľadaní odpovedí na otázku, či investovať do akcií konkrétnych spoločností a ich výber riešiť cez tzv. „stock picking“ (výraz označuje vyberanie si akcií konkrétnych spoločností), alebo investovať do akcií radšej cez fondy.
O tom a aj o inom, ale až v ďalších častiach. Pokračovanie seriálu bude opäť už o 2 týždne.
Róbert Kopál
Riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Veľký seriál: Moja investičná cesta (časť II.)
