Finančné služby sú neoddeliteľnou súčasťou života každého spotrebiteľa, ktorý potrebuje úver, sporiť, investovať alebo platiť.
Vďaka globalizácii a digitalizácii sa finančný trh stáva čoraz viac otvoreným a konkurenčným, čo prináša nové príležitosti, ale aj riziká pre spotrebiteľov. Aké pravidlá však budú platiť, keď sa chce spotrebiteľ brániť pred podvodmi, nespravodlivými podmienkami alebo nedostatočnou informovanosťou pri využívaní finančných služieb poskytovaných zahraničnou finančnou inštitúciou? Na koho sa má obrátiť? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsime odpovedať v nasledujúcom článku.
Nariadenie Rím I (Nariadenie (ES) č. 593/2008) je nariadenie EÚ, ktoré určuje právo uplatniteľné na zmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v rámci EÚ.
Podľa článku 6 nariadenia Rím I sa na zmluvu medzi spotrebiteľom a profesionálom vzťahuje právo krajiny, v ktorej má spotrebiteľ svoje obvyklé bydlisko, pokiaľ si strany nedohodli inak. Takáto dohoda však nemôže zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú neodvolateľné pravidlá práva krajiny, v ktorej má spotrebiteľ svoje obvyklé bydlisko, ak profesionál:
– vykonáva svoju obchodnú alebo profesionálnu činnosť v tejto krajine; alebo
– akýmkoľvek spôsobom smeruje takúto činnosť do tejto krajiny alebo do viacerých krajín vrátane tejto krajiny; a
– zmluva spadá do rozsahu takejto činnosti.
Inak povedané, pre práva spotrebiteľa je dôležité, či spotrebiteľ sám vyhľadal finančnú službu u jej poskytovateľa v zahraničí, alebo či tento poskytovateľ túto službu aktívne ponúkal a smeroval aj do krajiny, v ktorej má spotrebiteľ svoje bydlisko.
Preto, ak slovenský klient využíva zahraničnú finančnú službu, ktorú jej poskytovateľ aktívne ponúka na slovenskom trhu, zmluva sa riadi slovenským právom, pokiaľ si strany nezvolili iné právo. Aj v prípade voľby iného práva sa však slovenský klient stále môže spoliehať na záväzné pravidlá slovenského práva ochrany spotrebiteľa, ak poskytujú vyššiu úroveň ochrany ako zvolené právo.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Elektronický podpis pri finančnom sprostredkovaní v Slovenskej republike
S voľbou práva je zvyčajne spojená aj voľba jurisdikcie, t.j. ktorý súd bude prípadný spor prejednávať. Pri spotrebiteľských sporoch sa však uplatnia ustanovenia nariadenia Brusel I (Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012), podľa ktorých spotrebiteľ môže žalovať druhú stranu spotrebiteľskej zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má táto druhá strana sídlo, alebo – bez ohľadu na sídlo druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Tiež však musí ísť o prípad, kedy poskytovateľ službu aktívne ponúka na slovenskom trhu. Strany sa môžu od týchto ustanovení v určitých prípadoch odchýliť dohodou. Napríklad v prípade, ak taká dohoda umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené vyššie. Vždy je preto dôležité dôkladne si prečítať zmluvu o poskytnutí finančnej služby.
Ak ste spotrebiteľom v EÚ a máte problém so zahraničným obchodníkom, ktorý predáva alebo poskytuje služby online, môžete na riešenie vášho sporu bez súdneho konania využiť európsku platformu pre online riešenie sporov (ODR). ODR je webový nástroj, ktorý Vám a obchodníkovi pomáha nájsť vhodnú rozhodcovskú platformu a komunikovať s ním online. ODR je bezplatná a dostupná vo všetkých jazykoch EÚ. Môže vám ušetriť čas, peniaze a námahu pri riešení cezhraničných sporov.
ODR je založená na Nariadení (EÚ) 524/2013, ktoré sa vzťahuje na online zmluvy o predaji alebo poskytovaní služieb medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi v EÚ. Nariadenie vyžaduje, aby obchodníci informovali spotrebiteľov o ODR a poskytli na svojich webových stránkach a vo svojich všeobecných podmienkach odkaz na ňu. Nariadenie tiež stanovuje pravidlá a postupy pre používanie ODR a rozhodcovskej platformy.
Ak chcete využiť platformu ODR, musíte postupovať nasledovne:
– Navštívte webovú stránku platformy ODR a vyplňte online formulár sťažnosti.
– Odošlite svoju sťažnosť na platformu ODR. Platforma ODR potom pošle Vašu sťažnosť obchodníkovi a požiada ho, aby súhlasil s použitím platformy ODR a aby si zoznamu schválených subjektov v EÚ vybral rozhodcovskú platformu v 30-dňovej lehote.
– Ak sa obchodník súhlasí s použitím platformy ODR a s výberom rozhodcovskej platformy, platforma ODR prevedie Vašu sťažnosť tomuto orgánu a pošle informáciu Vám a obchodníkovi.
– Ak sa obchodník nesúhlasí s použitím platformy ODR alebo s výberom rozhodcovskej platformy, alebo ak nie je k dispozícii vhodný orgán na riešenie sporov, platforma ODR Vás a obchodníka o tom informuje a uzavrie váš prípad. Potom sa budete musieť rozhodnúť, či budete uplatňovať svoj nárok inými spôsobmi, napríklad súdnym konaním alebo alternatívnym riešením sporov mimo platformy ODR.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Crowdfunding sa stáva súčasťou finančného sveta
Pokiaľ slovenský klient plánuje využívať zahraničné finančné služby, mal by sa ešte pred uzavretím zmluvy uistiť, akým právom sa zmluva bude riadiť a aký orgán bude riešiť prípadné spory. Samozrejmosťou by malo byť uchovávanie záznamov a kópií všetkej komunikácie a transakcií so zahraničnou finančnou inštitúciou, aby mohol v prípade akéhokoľvek sporu alebo problému promptne konať. Slovenský klient sa môže tiež poradiť s Európskym spotrebiteľským centrom (ECC) na Slovensku, ktoré poskytuje bezplatné informácie a rady o cezhraničných spotrebiteľských otázkach a pomáha spotrebiteľom pri riešení ich sťažností.
Igor Havlíček, právny špecialista pre finančnú reguláciu
