Pri každej investícii je očakávaný výnos dôležitý, no netreba zabúdať na to, že je to len jeden z troch podstatných aspektov.
V minulej časti som sa snažil na problematiku dlhopisov pre ľudí pozrieť očami bežného občana – daňovníka, no a dnes sa na celú tému pokúsim pozrieť zo strany prípadného investora.
Po predstavení zámeru dlhopisov pre ľudí sa na mňa obrátilo pár známych s otázkou či majú zvažovať investovanie do takýchto štátnych dlhopisov. Odpovedať dnes na uvedenú otázku je s ohľadom na fakt, že nepoznáme všetky podrobnosti (a tie bývajú pri investovaní vždy dôležité), náročné a najmä predčasné. Avšak povedať niečo k téme investovania do takýchto štátnych dlhopisov, je predsa len možné aj dnes.
Berúc do úvahy všetky verejne dostupné informácie, ktoré boli odprezentované pri oznámení zámeru zo strany MF SR a ARDAL-u (v rámci Zeleného delfína je tejto téme venovaný aj osobitný podcast s Danielom Bytčánkom, riaditeľom ARDAL-u) sa dá očakávať, že občania budú mať na výber z dvoch alternatív splatnosti dlhopisu, a to 2 a 4 roky. Zároveň bolo avizované, že štát pristúpi k úpravám daňovo odvodových zákonov s cieľom zjednodušiť a zatraktívniť investovanie do týchto dlhopisov, čo by v praxi malo znamenať, že všetky výnosy (kapitálový aj úrokový) budú od daní a odvodov oslobodené.
Výška výnosu bude stanovená až pred samotnou emisiou na jar budúceho roka, pričom s určitosťou bude reflektovať aktuálnu situáciu na finančných trhoch. Keďže nevlastním krištáľovú guľu, ktorá by mi s určitosťou ukázala aká tá aktuálna situácia na jar roku 2025 na finančných trhoch bude, môžem dnes len odhadovať, že berúc do úvahy dnešnú situáciu a očakávaný vývoj (očakávam ďalší postupný pokles úrokových sadzieb a zároveň netuším ako sa budú vyvíjať rizikové prirážky), by som odhadoval, že výnos bude niekde okolo 3 % (možno mierne nad uvedenú hodnotu). Každopádne platí, že štát by sa mal snažiť, aby ponúkaný výnos bol čo možno najnižší (to je záujem nás daňovníkov), no zároveň dostatočný na to, aby motivoval ľudí k investovaniu. Aby na konci dňa bolo možné konštatovať, že štát naplnil svoje očakávania a ciele pri tejto emisii.
Uvedená úloha rozhodne nie je ľahká, no v ARDAL-e máme našťastie dostatok skúsených profesionálov, ktorí úspešne zabezpečujú financovanie nášho štátu už viac ako 20 rokov. Aj keď v tomto prípade je potrebné poukázať na fakt, že teraz vstupuje štát (teda ARDAL) do nie celkom prebádaných vôd a zahraničné skúsenosti partnerov môžu, no nevyhnutne nemusia, byť plne prenositeľné do podmienok v SR. Poďme ale späť k výnosu, ktorý bezpochyby bude zaujímať nielen tých, ktorí investíciu zvažujú, ale aj tých, ktorí ju neplánujú realizovať.
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Dlhopisy pre ľudí – príležitosť alebo riziko? (Časť 1.)
Ak riešime výnos investora, určite by nás mal zaujímať takzvaný čistý výnos, teda výnos očistený o všetky náklady súvisiace s danou investíciou. Medzi tieto nálady je potrebné počítať nielen dane a odvody, ale aj všetky súvisiace poplatky napr. poplatok za obstaranie (označovaný aj ako poplatok za nákup) resp. poplatok za vedenie majetkového účtu. DlhopisCenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitent)... Viac info bude takmer určite v elektronickej podobe čiže bude „ležať“ na tzv. investičnom účte, za vedenie ktorého si sprostredkovateľ môže a zrejme aj bude účtovať nejaký poplatok (v živote nie je nič zadarmo a nemôže byť zadarmo ani vedenie majetkového účtu, nakoľko je to štandardná služba a za služby je poctivé a slušné aj platiť).
Dnes nám nie sú ešte známe informácie týkajúce sa podmienok vedenia majetkových účtov pre občanov pre tento účel, no rozhodne odporúčam, aby sa ľudia zaujímali aj o tento „detail“ ich investičných rozhodnutí. Jednoducho každému odporúčam zaujímať sa o všetky náklady a poplatky súvisiace s investíciou tak, aby dokázal určiť konečný čistý výnos z danej investície.
Pri každej investícii je očakávaný výnos dôležitý, no netreba zabúdať na to, že je to len jeden z troch podstatných aspektov, na ktoré je nanajvýš vhodné pri každej investícii myslieť. Okrem výnosu by sa totiž každý investor mal zaujímať aj o riziká súvisiace s danou investíciou a nemal by zabudnúť ani na otázku likvidity svojej investície (schopnosť premeniť svoju investíciu na financie pred splatnosťou dlhopisu).
Kým v prípade výnosu je situácia relatívne jednoduchá (od kupónu / výnosu dlhopisu odpočítame všetky súvisiace náklady), v prípade rizika je situácia o niečo komplikovanejšia. Pokúsim sa to objasniť podľa možnosti jednoducho.
Štátne dlhopisy sa zvyčajne považujú za tzv. „bezrizikové“ investície. Samozrejme nemá sa za to, že takýmito bezrizikovými dlhopismi sú dlhopisy všetkých štátov sveta (máme viaceré štáty, ktoré v minulosti zbankrotovali, a to dokonca opakovane – napr. taká Argentína), ale len tých, ktoré majú vysoké ratingové hodnotenie (napr. USA, Nemecko a pod.). Slovensko v tomto našťastie ešte stále patrí k relatívne nízko rizikovým krajinám (hoci vývoj nášho zadĺženia nie je v posledných rokoch z tohto pohľadu pre našu krajinu príliš pozitívny). Je teda relatívne vysoká pravdepodobnosť (najmä z krátko a strednodobého horizontu), že Slovensko dokáže svoje dlhy splácať. Tomuto riziku, teda že emitent nedokáže plniť svoje záväzky, hovoríme tzv. „kreditné“ riziko.
No okrem kreditného rizika pri investícii do dlhopisov, tu máme ešte aj tzv. „úrokové“ riziko. Jedná sa o riziko zmeny úrokových sadzieb počas životnosti dlhopisu. Jednoducho si uvedené riziko môžete v praxi predstaviť tak, že si kúpite 4-ročný štátny dlhopis s fixným výnosom 3% ročne a po 1. roku jeho držby ho budete chcieť predať. Ak sa medzičasom situácia na trhu zmenila a úrokové sadzby narástli povedzme z 3% na 4%, tak Váš dlhopis bude mať trhovú hodnotu menej ako 100% nominálnej hodnoty. V tomto konkrétnom prípade by to bolo cca. 97 % jeho nominálnej hodnoty. Čiže v prípade 1000 Eur nominálnej hodnoty dlhopisu, ktorú ste zaplatili pri jeho kúpe, by ste pri jeho predaji obdržali len 970 Eur. Samozrejme môže nastať aj opačný prípad a síce, že úrokové sadzby by na trhu medzičasom poklesli na povedzme 2% a Vy zistíte, že Váš dlhopis má na trhu aktuálnu cenu cca. 103% nominálnej hodnoty.
Pri úrokovom riziku platí, že riziko rastie s dĺžkou splatnosti dlhopisu. Jednoducho, čím má dlhopis dlhšiu dobu splatnosti, tým je úrokové riziko vyššie (Uvedené platí pre prípady fixného výnosu dlhopisu, čo predpokladám bude aj prípad dlhopisov pre ľudí. V praxi totiž poznáme aj dlhopisy s variabilným výnosom resp. kupónom).
Je dobré ak si je investor vedomý existencie úrokového rizika, ktoré môže napr. v časoch očakávaného poklesu úrokových sadzieb (ktoré mimochodom po dlhšej dobe aktuálne zažívame), využiť aj vo svoj prospech napr. fixáciou aktuálneho výnosu na dlhšie obdobie (niečo obdobné, ale v opačnom garde, teda znížené úroky na svoj dlh za výhodných podmienok si môžu občania pamätať, ak v minulosti využili fixáciu svojho hypoúveru za sadzby aj pod 1% na dlhšiu dobu).
Posledným, aj keď určite nie nepodstatným parametrom, ktorý je dobré pri rozhodovaní sa o svojej investícii do štátnych dlhopisov brať do úvahy, je parameter likvidity. Hovoríme o schopnosti predať náš dlhopis pred dátumom jeho splatnosti. Opäť aj tu platí priama úmera a síce, čím má dlhopis dlhšiu dobu splatnosti, tým viac by ma mala zaujímať jeho likvidita.
Z toho čo nateraz vieme sa v prípade dlhopisov pre ľudí dá predpokladať, že tieto dlhopisy budú prijaté na obchodovanie na domácej burze cenných papierov. Čo je možné považovať za dobrý predpoklad toho, že v prípade potreby bude existovať tzv. „sekundárny“ trh, v rámci ktorého bude možné tieto dlhopisy predať aj pred ich splatnosťou. Nateraz nie je známe či budú existovať aj tvorcovia trhu (market makeri), ktorí budú zabezpečovať sekundárnu likviditu na verejnom trhu (tá je dôležitá preto, aby sa dlhopisy dali na trhu kedykoľvek predať za trhovú cenu). V prípade ich absencie môžu nastať prípady zníženej likvidity, pretože prijatie cenného papiera na verejný trh samo o sebe ešte nie je garanciou sekundárnej likvidity. Je len jej predpokladom. Likviditu totiž zabezpečujú buď tvorcovia trhu, alebo dostatočne veľké množstvo investorov, ktorí sa v čase zaujímajú o kúpu a predaj cez burzu.
To, či bude štátny dlhopis pre konkrétneho investora vhodnou, resp. dobrou investičnou príležitosťou, bude bezpochyby záležať tak od samotných parametrov dlhopisu, vrátane súvisiacich podmienok (dane a poplatky), ako aj investičnej stratégie a horizontu samotného investora. Dá sa predpokladať, že to nebude investičný nástroj pre všetkých, no vysoko pravdepodobne to bude prijateľná alternatíva pre mnohých, ktorá môže vytvoriť nové alebo rozšíriť existujúce portfólia cenných papierov. Dlhopisy pre ľudí sú nástroj tak v rukách štátu, ako aj v rukách investorov a je len na každom z nich, či tento nástroj využijú ako príležitosť.
Ing. Róbert Kopál
Autor pracuje ako riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Dlhopisy pre ľudí – príležitosť alebo riziko? (Časť 1.)
