Oznámenie zámeru pristúpiť k vydávaniu štátnych dlhopisov pre ľudí spustilo verejnú diskusiu a otvorilo viacero otázok.
Štát prostredníctvom Ministerstva financií SR a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) oznámil verejnosti svoj zámer pristúpiť k vydávaniu štátnych dlhopisov pre ľudí. Má sa tak stať na jar budúceho roka a zámerom je osloviť širokú verejnosť z radov bežných občanov, pre ktorých bude táto emisia štátnych dlhopisov určená.
Oznámenie uvedeného zámeru spustilo verejnú diskusiu a otvorilo viacero otázok.
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zrekapitulovať aktuálne známe základné informácie, vrátane pohľadu na danú problematiku optikou tak bežného občana – daňovníka (Časť 1.), ako aj prípadného investora (Časť 2.).
To, čo som osobne zaregistroval ako snáď prvú spätnú väzbu po oznámení zámeru vydávania štátnych dlhopisov pre ľudí bol názor, že dlhopisy pre ľudí budú akýmsi verejným plebiscitom (hlasovaním) o dôvere ľudí v aktuálnu vládu. Alebo dokonca až názory, že predsa nebudeme požičiavať peniaze tejto vláde, ktorá s nimi následne bude nakladať nehospodárne.
Ako sa zdá, na Slovensku platí, že politiku hľadaj za všetkým, ešte aj za investovaním. Hoci na prvý pohľad by sa takéto vnímanie investícii do štátnych dlhopisov mohlo javiť ako logické, v skutočnosti by platilo len v prípade ak by tým štátom, ktorý vydáva dlhopisy na financovanie svojich potrieb, boli „oni“. Tým „oni“ mám na mysli aktuálnu vládu, príp. len voličov terajšej vládnej koalície.
V skutočnosti sme ale štátom my všetci, a to bez rozdielu politickej príslušnosti. Nám všetkým by malo záležať na tom, aby tento náš štát fungoval, čo možno najlepšie. Prečo? Lebo všetci sme tak povediac jeho akcionármi. A keď nebodaj skrachuje, doplatíme na to my všetci.
Preto by nám malo záležať nielen na tom, aby štát neskrachoval, ale aj na tom, aby sa dokázal financovať, čo možno najlacnejšie. Čím lacnejšie si cez štátne dlhopisy dokážeme požičať, tým viac peňazí nám zostane napr. na lepšie školstvo alebo zdravotníctvo. A to predsa chceme. Teda aspoň každý racionálne uvažujúci jedinec chápajúci základným ekonomickým súvislostiam.
Napriek skutočnosti, že prvá predpokladaná emisia dlhopisov pre ľudí bude v objeme radovo stoviek mil. Eur (údajne v intervale 250 – 300 mil.), čo s ohľadom na celkovú potrebu financovania štátu na úrovni viac ako 10 mld. Eur predstavuje menej ako 3 % z celkového objemu, výsledok tejto prvej emisie nebude bezvýznamný.
Jej význam totiž spočíva nielen v schopnosti štátu (teda nás všetkých) zvýšiť svoju diverzifikáciu portfólia zdrojov získaním dlhodobého a stabilného investora (domáce obyvateľstvo), ktorý je považovaný za jeden z najstabilnejších, ale aj v signály, ktorý tým vyšle všetkým ostatným investorom. A síce, že nie je odkázaný výlučne len na zahraničných alebo inštitucionálnych investorov.
Zdroj: https://www.ardal.sk/sk/ekonomicke-informacie/struktura
Zdroj: https://www.ardal.sk/sk/ekonomicke-informacie/dlh
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Dlhopisy pre ľudí – príležitosť alebo riziko? (Časť 2.)
Tak ako úspešná emisia štátnych dlhopisov pre ľudí môže napomôcť štátu financovať sa efektívnejšie (rozumej lacnejšie), jej neúspech z rôznych dôvodov (napr. aj z dôvodov politického postoja voči terajšej vláde) môže znamenať zhoršenie budúceho financovania sa štátu so všetkými negatívnymi dopadmi pre nás občanov.
Ako občan a zároveň aj daňovník si teda osobne želám, aby sa štát dokázal financovať, čo možno najlacnejšie a dlhopisy pre ľudí vnímam ako vhodnú príležitosť k naplneniu tohto cieľa.
Ako občan dlhodobo sa venujúci oblasti investovania a kapitálového trhu vidím aj ďalšie benefity zapojenia sa obyvateľstva do financovania štátneho dlhu ako napr. zvyšovanie finančnej gramotnosti obyvateľstva, podporu rozvoja domáceho kapitálového trhu a v neposlednom rade aj vyššiu angažovanosť a záujem občanov o nakladanie so získanými finančnými prostriedkami zo strany vlády. Práve tieto zdanlivo sekundárne efekty môžu z dlhodobého hľadiska znamenať najväčší prínos pre krajinu, v ktorej žijeme.
No každá minca má vždy aj druhú stranu, a preto je dobre sa pýtať aj na riziká (teraz nemám na mysli investične riziká), ktoré so sebou agenda dlhopisov pre ľudí prináša. Ak vynechám riziko súvisiace s prípadným neúspechom (to som už spomenul a popísal vyššie), potom existuje aj riziko, ktoré sa paradoxne spája nie s neúspechom, ale naopak s úspešným spustením projektu dlhopisov pre ľudí.
V takomto prípade je totiž takmer isté, že štát bude v emitovaní dlhopisov pre ľudí nielen pokračovať, ale s relatívne vysokou pravdepodobnosťou aj navyšovať objemy svojich emisií.
To ale znamená, že začne nielen konkurovať súkromnému sektoru (čo by samo o sebe ešte nebolo nič zlé, veď konkurencia je to, čo nás posúva vpred), ale tým, že štát zároveň aj nastavuje pravidlá hry (dane a odvody), môže túto svoju výhodu voči súkromnému sektoru využívať / dokonca až „zneužívať“ vo svoj prospech.
Na konci dňa bude dôležité nielen to, koľko voľných finančných zdrojov štát zo systému odčerpá, čím zákonite zhorší financovanie sa súkromného sektora, ale najmä to ako so získanými zdrojmi naloží.
Teda či ich využije, čo najefektívnejšie pre dobro nás občanov daňovníkov. Ako občania (akcionári) tohto štátu máme však právo kontrolovať efektívnosť nakladania so získanými prostriedkami a zároveň aj právo vyvodzovať (prostredníctvom volieb) zodpovednosť. Je len na nás či uvedené právomoci využívame.
Ing. Róbert Kopál
Autor pracuje ako riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
Dolfiho TIP! Prečítajte si tiež: Dlhopisy pre ľudí – príležitosť alebo riziko? (Časť 2.)
