V ostatnom období nízkeho úročenia bankových termínovaných vkladov sa do hľadáčika mnohých investorov dostávajú korporátne dlhopisy.
Korporátne dlhopisy ako alternatívny nástroj zvyčajne poskytujú zaujímavé zhodnotenie voľných finančných prostriedkov, vyplácajú pravidelný fixný výnos na polročnej alebo ročnej báze a sú často dostupné už od nominálnej hodnoty niekoľko tisíc EUR.
Záujem investorov o tieto finančné nástroje potvrdzuje aj nárast objemu korporátnych dlhopisov v majetku domácností za uplynulé roky. Veď podľa údajov NBS predstavoval v roku 2016 objem dlhopisov emitovaných nefinančnými spoločnosťami v majetku domácností necelých 0,6 mld. EUR, na konci roku 2021 tento objem dosiahol už viac ako 2,2 mld. EUR, čím sa z hľadiska objemu priblížili k úsporám v treťom pilieri.
Na investíciách do dlhopisov nie je principiálne nič zlé. Hoci nie je dlhopisCenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitent)... ako dlhopis, ide o štandardný a už storočiami overený nástroj finančného trhu. Problém však nastáva, ak do dlhopisov investuje niekto, kto síce hľadá možnosti zhodnotenia svojich úspor, ale ignoruje či, v horšom prípade, si ani neuvedomuje riziká takejto investície.
V prvom rade rozhodne neplatí, že čím vyššie zhodnotenie mi niekto sľubuje, tým lepšie. Naopak, investor by mal byť obozretný, ak sa nejaká ponuka javí ako príliš atraktívna. Veď prečo danej firme neposkytla úver banka? Áno, dlhopis je vlastne forma poskytnutia úveru. A ten, kto úver poskytuje (investor do dlhopisu v primárnom úpise), by sa mal zaujímať, komu úver poskytuje (emitent dlhopisu). Emitent je pre investora dlžník, ktorý sľubuje platiť príslušný úrok a splatiť aj istinu.
Na medzinárodnom finančnom trhu, kde investormi sú najmä finančné subjekty, je pomocníkom pri hodnotení rizika dlhopisu, resp. emitenta jeho kreditný rating od renomovaných ratingových agentúr ako Standard & Poor´s alebo Moody´s Investors Service. Na domácom trhu, kde emitované objemy väčšiny emisií dlhopisov sú iba zlomkom tých na medzinárodnom trhu a kupujúcimi sú prevažne fyzické osoby, sa s kreditným ratingom investor zvyčajne nestretne. Ak teda firma či dlhopis nemá kreditný rating, je potrebné použiť zdravý rozum a pokúsiť sa vytvoriť si vlastný názor.
V prvom rade si treba ozrejmiť, o aký dlhopis vlastne ide (napr. splatnosť, kupón, termíny výplaty, účel emisie atď.), čo by malo byť definované v emisných podmienkach. Tu si je však dobré uvedomiť, že samotné schválenie dokumentácie zo strany Národnej banky Slovenska veľa o riziku dlhopisu nevypovedá, keďže NBS posudzuje iba splnenie formálnych náležitostí. Takže pozor na emisie dlhopisov, kde je vtieravo veľkým písmom napísané čosi ako „schválené Národnou bankou Slovenska“…
Podstatou rizika investície do dlhopisu je kvalita emitenta. Dlhopis však môže mať aj ručenie treťou osobou (spravidla ako súčasť jednej skupiny), a tu treba vyhodnotiť informácie práve o ručiteľovi, lebo samotný emitent ako účelovo založená spoločnosť nemusí vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť. Na aké otázky teda hľadať odpovede? Napríklad koľko rokov daná spoločnosť funguje a na čo sa prioritne zameriava? Kto sú koneční vlastníci? Ak spoločnosť vznikla len nedávno alebo často dochádza k zmenám vlastníkov, sídla či mena, môže to byť varovný signál.
Kľúčom k vyhodnoteniu kvality emitenta sú finančné výkazy. Ak spoločnosť každoročne ani len nezverejňuje svoje finančné výkazy (ideálne auditované), je to ďalší varovný signál. Pokiaľ údaje k dispozícii sú, je dobré sa pozrieť aspoň na základné čísla.
Klesajúce tržby, rastúca zadlženosť či záporné prevádzkové cashflow sú opäť varovnými signálmi.
Nápoveďou k vyhodnoteniu rizikovosti dlhopisu je aj aranžér a distribútor príslušnej emisie. Pokiaľ ide o regulovaný subjekt (napr. banku), je pravdepodobné, že emitenta podrobila vlastnými analýzami a procesnými štandardmi, a tak má v danú spoločnosť dôveru (veď prečo by si zámerne kazila imidž či riskovala pokutu pre nejakého problémového emitenta).
Ak je, naopak, emisia dlhopisov pripravená takpovediac „na kolene“ samotným dlžníkom a potenciálnych klientov oslovujú predajcovia „čohokoľvek“ nevyžiadanými emailmi či telefonátmi, je to opäť varovný signál.
Na riziká pri investovaní do dlhopisov pravidelne upozorňuje aj NBS, ktorá pred časom vydala svoje odporúčania pod názvom „Informačná karta podnikových dlhopisov“. Tento dokument obsahuje päť okruhov otázok, na ktoré by si potenciálny investor mal vedieť odpovedať ešte pred uskutočnením svojej investície. Pokiaľ investíciu do korporátnych dlhopisov zvažujete, mali by ste si predtým zodpovedať nasledujúce otázky:
Ak nepoznáte odpovede na všetky uvedené otázky, pred zrealizovaním investície do korporátnych dlhopisov, mali by ste odpovede žiadať od zástupcov aranžéra emisie alebo distribučnej spoločnosti, ktorá ich predaj zabezpečuje. Len tak zistíte, komu a na aký účel zverujete svoje voľné finančné prostriedky do správy.
Summa summarum, dlhopisy kvalitných emitentov predstavujú zaujímavú investičnú príležitosť na zhodnotenie úspor. Nie sú však vhodné pre tých investorov, ktorí vnímajú dlhopis iba ako výnosnejšiu podobu termínovaného vkladu v banke.
Ing. Pavol Ondriska, produktový manažér, Privatbanka, www.privatbanka.sk
